Z dejín farnosti

Gréckokatolíci žili v Poprade už aj v období prvej ČSR, ako aj za Slovenského štátu. Ju­risdikčne patrili pod farnosť Vernár, ktorá bola najbližšou gréckokatolíckou farnosťou. Už vtedajší farár vo Vernári Pavol Spišák, rodák z Telgártu (1939 – 1950), žiadal BÚ v Prešove o zriadenie farnosti v Po­prade a o samostatnú duchovnú starostlivosť o našich veriacich. Pre našu cirkev prišlo tra­gické obdobie rokov 1950 – 1968, keď nebolo možné zriadiť farnosť v Poprade. Práve v tomto období komunistickej industrializácie a kolek­tivizácie prišiel do Popradu a okolia za prácou veľký počet gréckokatolíkov z celého východ­ného Slovenska. Natrvalo sa tu usadili a zalo­žili si rodiny. V uvedenom období sa mnohí gréckokatolíci prirodzene asimilovali medzi rímskokatolíkov. Boli aj takí, ktorí si zachovali svoju gréckokatolícku identitu a pri najbližšej príležitosti, v roku 1968, sa začali hlásiť k našej cirkvi a angažovali sa pri jej obnovení. Snažili sa svoju vieru prežívať verejne ako gréckokato­líci a chceli mať aj svojho kňaza. Kňazi bývajúci v Po­prade obsluhovali Vernár, starali sa o veriacich vo Svite (slúžilo sa v Batizovciach). Napriek pokračujúcej nemožnosti zriadiť samostatnú farnosť pôsobili kňazi aj medzi veriacimi v sa­motnom Poprade. Priekopníkom tohto úsilia bol otec Michal Vasiľ (1969 – 1976), ktorý naj­prv dochádzal z Košíc a neskôr žil v podnájme. Napriek ťažkostiam sa venoval pastoračnej čin­nosti v Poprade a okolí (Vernár, Svit, Batizovce) často aj bez prítomnosti svojej vlastnej rodiny. Potom v rokoch 1976 – 1977 bolo administro­vanie zastupované z iných farností. Situácia sa zmenila v roku 1978 príchodom otca Emila Zorvana st. (1978 – 1986), ktorý prišiel bývať do Popradu. Farnosť spravoval zo svojho malého bytu. Osobnou a rodinnou pastoráciou získal mnohých a prebúdzal v nich gréckokatolícke korene. V byte učil ľudí liturgický spev, pripra­voval ich na prijatie sviatostí, povzbudzoval k aktivite vo svojom vyznávaní viery. V roku 1986 prišiel do Popradu veľmi agilný kňaz otec Vladimír Tomko (1986 – 1990). Sám ešte býval v pod­nájme, ale svojou aktivitou stmelil gréckokato­líkov pri obdivuhodnom naplnení túžby – mať svoju vlastnú farskú budovu. Napriek času to­tality sa mu podarilo v centre mesta kúpiť dom (1987), ktorý bol v nasledujúcich dvoch rokoch prestavaný na farskú budovu za veľkej pomoci veriacich z Vernára a Popradu. Pomáhali aj ve­riaci z rímskokatolíckej farnosti.