Matus

Autori fotografií: Nikolas Fečunda. Lucia Tužáková a Adam Slodičák

Autor fotografií: Nikolas Fečunda

V našom gréckokatolíckom chráme sa 29. júna 2023 uskutočnila odpustová slávnosť k sviatku jeho patrónov sv. apoštolov Petra a Pavla. Týmto dňom sme si okrem iného pripomenuli aj 10. výročie od posviacky chrámu.

Slávnosti predchádzala duchovná obnova v predošlé dni. Program sa začal Akatistom k sv. Petrovi a Pavlovi a pokračoval Archijerejskou božskou liturgiou, ktorej predsedal emeritný torontský eparcha, vladyka Marián Andrej Pacák. Spevom ju sprevádzal chrámový zbor Archangelikos pod vedením Gabiky Hornyák.

Pred začiatkom liturgického slávenia vladyka Marián posvätil hlavný rad nového ikonostasu. Jeho inštalácia začala 12. júna 2023 a trvala 3 dni. Veriaci našej farnosti naň prispievali prostredníctvom zbierok a milodarov. Ikonostasu postupne, s Božou pomocou, pribudnú i ďalšie rady.

V závere liturgie sa o. Matúš Nastišin (správca farnosti) poďakoval všetkým hosťom, darcom i dobrovoľníkom, bez ktorých by sa včerajšia slávnosť nemohla uskutočniť. Za zmienku stoja otcovia Jaroslav Matoľák, Dominik Petrík a Petro Tokač, ktorí začali realizovať myšlienku nového ikonostasu. Taktiež nesmieme zabudnúť na o. Miroslava Bartoša (za roky námahy a práce spojenej s výstavbou chrámu) a o. Michala Hospodára (za výber miesta, kde chrám stojí).

Ďalej nasledovalo myrovanie a sprievod okolo chrámu s čítaniami evanjelií. Milým koncom programu bolo agapé, ktoré posilnilo väzby medzi veriacimi nášho farského spoločenstva pri občerstvení a rozhovoroch.

Autor článku a fotografií: Nikolas Fečunda

V nedeľu 25.6. si počas sv. liturgie 5 manželských párov z našej farnosti obnovilo svoje manželské sľuby. Bolo to vyvrcholenie niekoľkomesačnej formácie KÁNA WELCOME, času vyhradeného pre formáciu manželov a ich spoločný rast, ktorá prebiehala formou mesačných stretnutí. Na stretnutiach mohli otvorene hovoriť o starostiach i radostiach svojho manželstva, bližšie sa spoznávať a v atmosfére dôvery budovať farské bratstvo a vzájomné priateľstvo.

Program formácie vychádza z misie letných stretnutí Kána pre manželov, ktoré môžete zažiť už teraz v júli. Bližšie informácie sem.

Autorka článku: Beáta Harabinová

Autor fotografií: Nikolas Fečunda

Pozývame Vás k spoločnej modlitbe priamo v Tatrách.

Autor fotografií: Nikolas Fečunda

Link pre miništranta: https://forms.gle/M2Li8vcoNwXZWPkX9

Telom si usnul sťa mŕtvy, Kráľu a Pane náš. Na tretí deň si vstal z mŕtvych. Adama si vzkriesil z hrobu a smrť si zničil. Obeť nesmrteľná a spasenie sveta. (svitilen z utierne Paschy)

Autor fotografií: Nikolas Fečunda

Neoplakávaj ma, Matka, keď vidíš v hrobe, z tvojho lona, bez muža, počatého syna. Lebo ja vstanem a oslávim sa, a povýšim so slávou navždy ako Boh tých, čo ťa s vierou a láskou velebia. (pieseň z kánona Nadhrobnej polnočnice)

Autor fotografií: Nikolas Fečunda

V podvečer Svätej a veľkej soboty sa slávi Božská liturgia sv. Bazila Veľkého s večierňou. Hlavnou myšlienkou tejto bohoslužby je Pesach – premena zo smrti na život, z tmy na svetlo. Počas čítania parémií s predobrazmi utrpenia a vzkriesenia Ježiša Krista a tiež s predobrazmi krstu je zvykom udeľovať dospelým katechumenom sviatosť krstu, myropomazania a počas liturgie sv. eucharistiu.

Dnes na Veľkú sobotu, prvýkrát v histórii našej farnosti, symbolicky prijal tieto sviatosti katechumen Radek Matúš Filip. Tešíme sa, že i on bol zbavený dedičného hriechu a spolu s nami môže okúsiť, aký dobrý je Pán, najmä počas týchto dní.

Autor fotografií: Nikolas Fečunda

Všetko tvorstvo, Kriste, hrôzou sa chvelo, keď ťa videlo na kríži. Slnko sa skrylo, základy zeme sa chveli. Všetky stvorenia s Tvorcom trpeli. Sláva tebe, Pane, ty si za nás dobrovoľne zomrel. (stichira z Veľkej večierne s uložením pláščanice)

Autor fotografií: Nikolas Fečunda

Bože a večný Sudca, keď si stál pred Kaifášom a on ťa vydal Pilátovi, hrôzou sa chveli nebesia. Vojaci ťa na kríž pribili. Teba, nevinného, medzi dvoch lotrov umiestnili. Pripočítali ťa k zločincom, aby si zotrel naše neprávosti. Sláva tebe, pokorný Pane. (sedalen z Utierne strastí)

Autor fotografií: Nikolas Fečunda

Aj naša farnosť si v prvý piatok Veľkého pôstu pri Božskej službe vopred posvätených darov pripomenula div kolivy, ktorý urobil svätý veľkomučeník Teodor Tirón.

Cirkev požehnávaním kolivy poukazuje na cieľ a význam celopôstného odriekania (na začiatok niečo sladké, potom odriekanie a na konci nasleduje veľká odmena).

Približne 50 rokov po smrti svätého Teodora, podľa tradície, dal cisár Julián Apostata (361-363) príkaz, aby počas prvého týždňa Veľkého pôstu všetky potraviny na trhoch v Konštantinopole tajne pokropili krvou obetí obetovaných pohanským modlám. Tým chcel znevážiť a poškvrniť kresťanský pôst. Konštantínopolskému biskupovi Eudoxiovi sa však zjavil sv. Teodor a upozornil biskupa na cisárov počin. Zároveň prikázal, aby veriaci nič nekupovali z potravín na trhoch mesta. Mali jesť varenú pšenicu s medom, čo sa grécky nazýva koliva (niekde kuťa). Zásahom sv. Teodora Tirona dal Boh vedieť, akú hodnotu má pôst u kresťanov.

Koliva je teda sladký pokrm, ktorého sladkosť ako keby predznačovala chuť večného života.

Autor fotografií: Nikolas Fečunda

Drahí bratia a sestry,

dnešná nedeľa má názov o vyhnaní Adama z raja. Tento názov skutočne sumarizuje celú prípravu na Veľký pôst. Doteraz sme sa dozvedeli, že človek bol stvorený pre raj, pre poznanie Boha a spoločenstvo s Ním. Hriech však zbavil človeka tohto požehnaného života a jeho existencia na Zemi je vyhnanstvom. Kristus, Spasiteľ sveta, však otvára bránu raja každému, kto Ho nasleduje a Cirkev, odhaľujúc nám krásu Jeho kráľovstva, robí z nášho života putovanie k nebeskému domovu. Tak sa na začiatku Veľkého pôstu podobáme Adamovi. Práve Veľký pôst je cestou oslobodenia človeka spod nadvlády hriechu. Táto cesta má svoje úrovne alebo lepšie povedané stupne, ktoré sa nám odkrývajú v evanjeliu, ktoré dnes počúvame.

Prvým stupňom je postenie. Ide o odmietnutie všetkých túžob a vášní, ktoré človek má kvôli svojej padlej prirodzenosti. V každom prípade, ak chceme, aby bol náš pôst účinný, nesmie byť pokrytecký a vystatovačný. Sme pozvaní postiť satak, „aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti“.

Druhým stupňom je odpustenie. Hlavným tromfom hriechu je rozdelenie, neláska, nenávisť… Preto prvým prelomom tejto pevnosti hriechu je odpustenie – návrat k jednote, vzájomnosti, láske. Odpustiť znamená vložiť medzi mňa a môjho „nepriateľa“ nekonečnú Božiu lásku.

Práve dnešná večiereň, ktorou sa liturgicky začína Veľký pôst, je veľmi nádherným vyjadrením zmyslu celého pôstu. Začína vo svetlom rúchu ako slávnostná večiereň, ale prokimenom, ktorý vo východnej tradícii ohlasuje koniec predošlého liturgického dňa a začiatok nového, Cirkev ohlasuje začiatok Veľkého pôstu žalmovým nárekom: „Neodvracaj svoju tvár od svojho služobníka, veď, hľa, trpím; čím skôr ma vypočuj. Príď ku mne a zachráň ma“. Tu stojíme ako nahý Adam pred Bohom, pred slávou a krásou Jeho kráľovstva. Uvedomujeme si, že do neho patríme, že nemáme iný domov, inú radosť, iný cieľ. Tiež si ale uvedomujeme, že sa momentálne nachádzame mimo neho, v tme a smútku hriechu, a preto smútime. A nakoniec, uvedomujeme si aj to, že iba Boh nám môže pomôcť v našom zármutku, že iba On môže vyliečiť našu dušu. A cesta, ako prísť znova naspäť k Bohu je cesta Veľkého pôstu, po ktorej sa dá kráčať jedine pravým pokáním.

Cieľom tejto duchovnej cesty je Pascha – sviatok nad sviatkami a slávnosť nad slávnosťami – ako sa spieva vo veľkonočnom kánone. Východná cirkev vo svojej liturgii silne zdôrazňuje paschálny aspekt Veľkého pôstu. Pascha a Veľký pôst sú so sebou úzko spojené, jedno bez druhého nemôže existovať, lebo celý liturgický život východnej cirkvi, nie je iba čas Veľkého pôstu, je skoncentrovaný a točí sa okolo Paschy. To je aj dôvodom, prečo sa od pondelka do piatka čítajú state z knihy Genezis, knihy Prísloví (VPD a večierne) a z knihy proroka Izaiáša (6. čas). Ide o biblický rozmer bohoslužieb, na ktorý sa počas pôstu kladie dôraz. Čítaním Starého zákona sa akoby vraciame do času pred Kristom, do postavenia človeka, ktorý ešte čakal na naplnenie časov v Kristovi. Počúvame históriu spásy počnúc Adamom, Abrahámom a Izákom. Počúvame o tom, ako si Boh pripravoval spásu svojho ľudu. Nielen Izraela ako vyvoleného národa, ale pripravoval si spásu každého jedného z nás, lebo on si nás vyvolil ešte v lone matky. Aj keď my už žijeme čas po Kristovi, boli sme v ňom pokrstení, hriechom sa vraciame naspäť do starých čias. Veľký pôst je obdobím, kedy sa aktualizuje tento aspekt Cirkvi, jej života ako očakávania a putovania. Preto tu Starý zákon nadobúda celý svoj význam, nielen ako kniha proroctiev, ktoré sa vyplnili, no i ako kniha o človeku a celom stvorení na jeho ceste k Božiemu kráľovstvu. Kniha Genezisposkytuje akýsi základný rámec viery Cirkvi. Obsahuje príbeh stvorenia, pádu a nakoniec prisľúbenie a začiatok spásy prostredníctvom Božej Zmluvy s Jeho vyvoleným ľudom. Vyjadruje tri základné dimenzie viery Cirkvi v Boha ako Stvoriteľa, Sudcu a Spasiteľa. Odhaľuje korene kresťanského chápania človeka ako takého, ktorý bol stvorený na obraz a podobu Božiu, ktorý odpadol od Boha, no ktorý napriek tomu zostáva objektom Božej lásky, starostlivosti a konečnej spásy. Ďalej kniha Genezis objasňuje zmysel histórie akohistórie spásy, ktorá smeruje ku Kristovi a napĺňa sa v Ňom. Zvestuje tajomstvo Cirkvi prostredníctvom obrazov a faktov Božieho ľudu, Zmluvy, Archy atď.

Izaiáš je najväčším zo všetkých prorokov a čítanie jeho knihy počas Veľkého pôstu sa koná v zmysle širšieho a hlbšieho poodhalenia veľkého tajomstva spásy skrze Kristovo utrpenia a obetu. Nakoniec Kniha Príslovíje zosobnenímetického učenia Starého zákona, morálneho zákona a múdrosti, bez akceptovania ktorých človek nemôže pochopiť svoje odcudzenie sa Bohu, a preto ani nie je schopný čo len začuť radostnú zvesť o odpustení cez lásku a milosť.

Biblia nie je súhrnom dogmatických tvrdení, ktoré sa majú akceptovať a pripomínať raz a navždy, ale je to živý hlas Boha, ktorý nás znova a znova oslovuje a vedie stále hlbšie k nevyčerpateľnému bohatstvu Jeho múdrosti a lásky.

Priam tragédiou v Cirkvi je ignorancia Svätého písma, zvlášť Starého zákona niektorými kresťanmi, a čo je ešte horšie, naša ozajstná ľahostajnosť voči nemu. To, čo bolo pre otcov a svätých nekonečnou radosťou, záujmom, duchovným a intelektuálnym rastom, je dnes pre mnohých starožitným textom, bezvýznamným pre ich život. A preto snáď spoločne s obnovením ducha a zmyslu Veľkého pôstu dúfame, že sa obnoví aj túžba po Svätom písme ako pravej duchovnej potrave a spoločenstve s Bohom. Nech cesta, na ktorú sa počas Veľkého pôstu vydávame, je sprevádzaná Božím slovom skrze jednotlivé bohoslužby, čítania i slová duchovných otcov.

Drahí bratia a sestry. Nech tento čas Veľkého pôstu je vyjadrením ozajstnej túžby po pokání a po zjednotení s Bohom aj vďaka tomu, že sa začíname prikláňať k východnej tradícii aliturgických dní. Pozývame vás otvoriť si srdcia, nechať sa premieňať atmosférou bohoslužieb a objaviť v nich nekonečnú hĺbku a krásu, ktorú nám Cirkev, naša Matka, odhaľuje a čím nás štedro obdarúva v tomto požehnanom období veľkopôstnej jari.

Počas posledného víkendu pred Veľkým pôstom sme sa spoločne stretli na farskom karnevale, kde nás sprevádzala veselá nálada, tanec, súťaže, hry, chutné občerstvenie a predovšetkým originálne masky.

Ďakujeme všetkým zúčastneným a tešíme sa na ďalšie stretnutia s Vami!

Drahí bratia a sestry,

dnešná nedeľa má prívlastok: o poslednom súde a tiež aj Mäsopôstna nedeľa. Cirkev nás už pomaly začína pripravovať na to, že bude treba vynaložiť väčšie úsilie v čase Veľkého pôstu. Oznamuje, že už o sedem dní začne čas, ktorý nás postupne vedie spoznávať našu duchovnú slabosť a krehkosť. Ukazuje, akí sme slabí v základných pilieroch kresťanského života. Počúvajúc evanjelium o poslednom súde sa nám predkladajú akoby kritéria, ktoré budú rozhodovať o tom, do akej skupiny budeme pridelení. Či náš ortieľ bude ortieľom oviec alebo capov. Skrze stať, ktorú dnes počúvame, môžeme vidieť jedno základné kritérium, ktoré oddeľuje dobré od zlého. Týmto kritériom nie je nič iné ako láska. Avšak kresťanská láska nie je iba akási humanitárna pomoc alebo všeobecný záujem. Kresťanskou láskou nie je ani sympatia k dobrým. Kresťanská láska nie je iba cirkevnou podmienkou, ktorá by z Cirkvi robila len „sociálnu inštitúciu“. Kresťanská láska znamená vidieť Ježiša Krista v každom človeku, s ktorým sa stretneme. Ináč povedané, nielen vidieť, ale správať sa tak, ako by ten druhý bol Kristus. To je zmyslom a podstatou kresťanského spoločenstva – žiť tak, že ten druhý je Kristus. Nie iba ten dobrý, krásny, múdry, milujúci, slušný, ale ten druhý – každý. Či je to manžel, ktorý nie je podľa predstáv, alebo manželka, alebo deti, alebo nadriadený, alebo kňaz, alebo aj ten chudák, ktorý žobre pred chrámom – v každom z nich dnes k tebe i ku mne prichádza sám Ježiš Kristus. Prečo? Aby ma zmenil, aby mi strhol spred očí klamlivé zrkadlo, ktoré ma neučí nič iné, ako vidieť iba seba samého.

Tu nejde iba o sociálnu aktivitu, ktorá vo svojej podstate je vždy zameraná na budúcnosť, ale kresťanstvo kladie dôraz na teraz. Teraz, ako jediný čas na prejavenie lásky. Nie potom alebo zajtra, ale teraz – dnes. Možno nie každý z nás je povolaný k práci v charite alebo sociálnej sfére. No každý dostal dar Kristovej lásky. Lásky, ktorá ale neostáva iba v nás, ale sme zodpovední rozdávať sa do poslednej aj kvapky krvi tak, ako sa rozdal Kristus. A tak za to, či sme prijali túto zodpovednosť alebo nie, či sme milovali alebo milovať odmietli, za to budeme súdení. Pretože „čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“.

Ale bez Krista, ktorý to v nás môže vykonať, je toto nemožné. Pochopiť a prijať to nás učí Cirkev počas Veľkého pôstu. On nie je iba súborom množstva formálnych, prevažne negatívnych pravidiel a predpisov – zdržanlivosť od určitých druhov pokrmov, tanca, filmových predstavení… Vo Veľkom pôste ide o niečo viac – niečo, bez čoho všetky tieto predpisy strácajú svoj význam. To niečo viac možno najlepšie vyjadriť ako atmosféru – klímu, do ktorej človek vstupuje a ktorá v priebehu siedmich týždňov ovplyvňuje celý náš život. Ešte raz treba zdôrazniť, že účelom Veľkého pôstu nie je donucovať človeka k plneniu niekoľkých formálnych požiadaviek, ale obmäkčiť srdce, aby pocítilo skrytý smäd a hlad po spoločenstve s Bohom, ktorý jediný je zdrojom pravej lásky. Samotnú podstatu Veľkého pôstu odhaľuje svetlý smútok, ktorý je darom Veľkého pôstu. Bez zveličovania možno povedať, že svätí otcovia a duchovní spisovatelia, ktorí zložili piesne Pôstnej triody, ktorí krok za krokom vypracovali všeobecnú štruktúru veľkopôstnych bohoslužieb, ktorí ju ozdobili liturgiou vopred posvätených darov s jej osobitou nádherou, mali schopnosť jedinečného chápania ľudskej duše. Skutočne poznali umenie pokánia a každoročne v období Veľkého pôstu toto umenie sprístupňujú každému, kto má uši, aby počul, a oči, aby videl.

Čo je svetlý smútok? Čo znamená tento tak trocha protirečiaci si výraz? Na jednej strane na bohoslužbu vplýva určitý tichý smútok – bohoslužobné rúcha sú tmavé, bohoslužby monotónnejšie ako zvyčajne, väčšinou sa odohrávajú v tme, takmer v nich nieto deja. Chrám nie je vyzdobený kvetmi, kadidlo nevydáva zvuk. Čítanie sa pomaly strieda so spevom, no stále akoby sa nič nedialo. V pravidelných intervaloch vychádza duchovný zo svätyne a stále číta jednu a tú istú krátku modlitbu a po každej prosbe tejto modlitby robia všetci veriaci v chráme poklonu až po zem. Takto dlhý čas stojíme v tejto monotónnosti – v tichom smútku. To všetko, aby sme pochopili, že je nemožné prejsť z nášho bežného stavu mysle, preplnenej takmer úplne márnosťou, zhonom a starosťami, do tohoto nového bez toho, aby sme sa najprv nestíšili. A to je dôvod, prečo tí, ktorí považujú bohoslužby za záväzok, ktorí sa neustále zaujímajú o požadované minimum (Ako často musíme chodiť do chrámu? Ako často sa musíme modliť?), nemôžu niekedy pochopiť pravý význam bohoslužieb, ktorý spočíva v tom, aby nás preniesol do odlišného sveta – sveta Božej prítomnosti! A sme tam prenášaní pomaly, pretože naša padlá prirodzenosť stratila schopnosť prechádzať tam prirodzene. Keď takto prežívame toto tajomné oslobodenie, keď sa stávame „svetlými a mierumilovnými“, vtedy monotónnosť a smútok bohoslužieb nadobúdajú nový zmysel, premieňajú sa. Vnútorná krása ich osvetľuje, podobne, ako keď prvý slnečný lúč začína osvetľovať vrchol hory, aj keď v údolí je ešte tma. Veľkým pôstom chce do tmy môjho hriechu zasvietiť svojím svetlom Kristus.

Aby sme mohli vyjsť na svetlo, potrebujeme zdroj tejto sily – pomoc, lebo sami to nemôžeme zvládnuť. Zvlášť vo Veľkom pôste stojíme zoči-voči diablovi a jeho silám. Lebo Veľký pôst predstavuje nielen väčšie úsilie kresťana o premenu, ale i väčšie úsilie diabla znepríjemniť človeku tento svätý čas. Aby sme v tomto boji neostali sami, je tu zvláštne veľkopôstne prijímanie vopred posvätených svätých darov, t. j. Darov, ktoré boli posvätené počas eucharistie predchádzajúcej nedele a ktoré sa ponechali na oltári, aby mohli byť v stredu a v piatok večer podávané. V pôstnych dňoch sa eucharistia neslávi, pretože jej slávenie predstavuje jedno nenarušené trvanie radosti – jednej nekončiacej slávnostnej hostiny (ako sme spomínali minulý týždeň). Avšak prítomnosť plodov eucharistie v Cirkvi stále pretrváva. Ako tajomstvo a oslava nebeského Kráľovstva, ako sviatok Cirkvi, je eucharistické slávenie nezlučiteľné s pôstom a počas veľkopôstnych dní sa eucharistia neslávi. Ale ako milosť a sila nebeského Kráľovstva, ktoré pôsobia vo svete, ako naša zásoba základného pokrmu pre život a zbraň v našom duchovnom boji však Eucharistia stojí v samotnom centre pôstu a je skutočnou nebeskou mannou, ktorá nás udržiava nažive na našej ceste po púšti Veľkého pôstu.

Srdečne pozývame deti a mládež našej farnosti na karneval, ktorý sa uskutoční 18. februára 2023 o 14:00 hod. Kostýmy svätých sú vítané.